Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa

31.12.2023 0:00-23:59 Nedeľa

Miesto konania: Slovensko, celé

V čom a ako je Svätá rodina prínosom pre dnešné rodiny.

Čo pre nás znamenajú slová mama, otec, syn či dcéra?

Do redakcie Katolíckych novín prišiel list: „Som vo väzení na niekoľko rokov a bol som “zlým“ synom svojej matky. Po mojom odsúdení som svoju mamu nevidel vyše dvoch rokov, ba ani som jej nenapísal. Pred troma mesiacmi v deň mojich narodenín som jej spontánne napísal list. Prosil som ju, aby mi odpustila to, čo som vykonal a za čo som sa dostal do väzenia. Prosil som ju, aby mi odpustila žiaľ, ktorý som jej spôsoboval tým, ako som žil. Napísal som jej, že vždy som ju mal rád, i keď mala so mnou viac trápenia než radosti. Povedal som jej slová, ktoré som jej od svojej dospelosti nikdy nepovedal, až teraz: „Mami, vždy som Ťa mal rád!“ List som odoslal a o päť dní som dostal z domu odpoveď. Písal mi brat. Oznámil mi, že 1. mája naša mama odišla od nás ticho v spánku. Poslal mi vraj aj telegram, ale ja som ho nedostal. Až teraz cítim...“ a list ešte pokračuje. (P. S. Ružomberok)

Prvá nedeľa po sviatku Narodenia Pána Ježiša je zasvätená Svätej rodine. Tento sviatok nemá dlhú históriu. Pápež Benedikt XV. v roku 1921 akoby na začiatku nových čias, ktoré viac budú poznačené krízou rodiny, určil prozreteľne tento sviatok. Dnešná rodina potrebuje nielen vzor, ale i pomoc a ochranu. Svätá rodina to rovnako nemala ľahké.

Evanjelista sv. Lukáš píše o udalosti, „keď mal dvanásť rokov... zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo rodičia nezbadali... Po troch dňoch ho našli v chráme“ (Lk 2,42.43.46).

Púť dvanásťročného Ježiša do Jeruzalema predstavuje medzník v jeho živote a v živote jeho rodičov. Ježiš miloval svojich rodičov, ale teraz „musel“ – aspoň tri dni – zostať v dome svojho Otca. Stretol sa s učiteľmi národa. Udalosť končí poznámkou, že keď ho Mária s Jozefom našli, „vrátili sa do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2,51-52).

Rodina, rodný dom, mená príbuzných... Koľko je to pekných slov, z ktorých cítiť teplo, lásku, pokoj. Rodina je veľkým dobrom pre človeka. Z rodiny sme vyšli a je krásne, keď sa máme kde vrátiť. Keď rodina je chorá, keď sa v nej niečo zlé objavuje, treba biť na poplach. Kríza v rodine je jedna z najbolestnejších kríz. Ničoho sa tak nebojme ako rozbitia rodiny. Rodinu treba brániť na zásadách kresťanskej morálky. Nie iba sa modliť za rodiny, ale v rodinách rozvíjať všetko, čo súvisí s poslaním otca, matky či dieťaťa. Svätá rodina i dnes je vzorom, posilou a nádejou pre dnešné rodiny. Pohľad na obraz Svätej rodiny dáva možnosť vidieť akoby v zrkadle práva a povinnosti, úlohy a zodpovednosť všetkých členov našich rodín. Formovanie svedomia každého člena rodiny je povinnosť a záväzok. Kresťanská rodina žije v Bohu a vzýva meno Boha. Taká rodina je domom, ktorý jednoducho je školou viery a kresťanských hodnôt. Má vytvárať všetko potrebné pre prirodzený i nadprirodzený život. Vzor viery rodičov je najlepšou školou pre deti na ceste k Bohu. Aj keď vzor a príklad matky je veľký pre deti, otec nesmie zabúdať, že jeho príklad je ničím a nikým nenahraditeľný. Mladí robia to, čo vidia u svojich rodičov. Keď sa ich pýtame, prečo veria, tak odpoveď býva: dostali sme vieru od svojich rodičov. Naopak, ťažko je nájsť mladým ľuďom cestu k Bohu, keď tejto ceste ich nenaučili rodičia.
Svätá rodina pomáha nájsť cestu k hodnotám prirodzeným i nadprirodzeným. Všetkým pomáha zorientovať sa na životných cestách tak, aby to osožilo pre večnosť. Ak deti odpadnú od Boha, spôsobujú bolesť rodičom. Nie je už dnes zriedkavosťou, že dieťa z dobrej kresťanskej rodiny si zvolí inú cestu, ako bolo vedené doma. Aj z kresťanských rodín sú deti vystavené moru našej doby, ako sú drogy, počítačové hry, sekty, ale i ťažkosti miešaných manželstiev. Uzatvárajú manželstvá mimo kostola. Boh rešpektuje rozum a vôľu každého človeka. Boh môže urobiť všetko, ale nie proti rozumu a vôli človeka. Rodičia i napriek modlitbám, slzám a iným obetiam sú svedkami, že ich dieťa je hluché, nemé k tomu, k čomu ho vychovávali. Často to trvá dlho. Je potrebné, aby rodičia i napriek dlhej dobe nestrácali nádej. Kolená neraz v tomto boji zvíťazia. Nech majú na pamäti, že Boh neopustí. Mária a Jozef hľadali tri dni Ježiša, a Ježiš bol predsa Boží Syn. Mária a Jozef nerozumeli, prečo si tak Ježiš počínal. I napriek tomu si verne plnili poslanie rodičov. To nech je povzbudením pre tých rodičov, ktorých deti si našli iný spôsob či filozofiu života.

Rovnako naše rodiny trpia rozchodom manželov. Nevera a nedovolený manželský život dnes propagujú najmä masmédiá a predkladajú ako niečo nezávadné. Kde je slabší duchovný život, tam rozvodovosť rastie. Nielen v začiatkoch spoločného života, v prvých krízach, ale aj keď sú manželia v rokoch.

Rovnako rodičia sú tlačení ťažkosťami hmotnými, bytovými a s tým súvisí i antikoncepcia. Dnešný svet nechce nazvať potrat hriechom. Nedovolený manželský život ani mnohí kresťanskí manželia nepokladajú za hriech.
Dnes viac ako kedykoľvek v minulosti platí, že nestačí len položiť základ rodiny, ale viac a bedlivejšie ju budovať. Evanjelium hovorí o dvoch mužoch, čo stavali svoje domy. Len ten bol “múdry“, čo staval na skale. Čo dbal na základ. Čo sa neponáhľal rýchlo dokončiť dom. Počítal s ťažkosťami, ktoré môžu nastať. A manželstvá dnes? Musíme sa zobrať, namiesto: už sme zrelí. Radšej si, rodičia, povedzte, že vnúča dcére pomôžete vychovávať, ale nie jej radiť, kde si ho má dať vziať. Ale tiež, mladé ženy a mladí muži, pamätajte, že slovo sa rýchlo povie, ale ťažko sa musí realizovať. Raz povedané „áno“ pred Bohom platí „až do tvojej a mojej smrti, a v žiadnom protivenstve“ neprestáva, keď sú na začiatku splnené všetky podmienky pre platné a dovolené uzavretie sviatosti manželstva.

Svätá rodina ukazuje na povinnosť pracovať na svätosti našich rodín. Život je často veľmi krátky a večnosť nikoho neminie.

zdroj: https://www.vincentini.sk/nase-aktivity/kazne-p-lubomira-stanceka-cm/rok-c/vianocne-obdobie/sviatok-svatej-rodiny/2