Svätého Jána z Kríža, kňaza a učiteľa Cirkvi

14.12.2023 6:00-23:59 Štvrtok

Miesto konania: Slovensko, celé

Sv. Ján z Kríža sa narodil v júni 1542 v Španielsku v Starej Kastílii neďaleko Avily. Pri krste dostal meno Matej. Jeho otec Gonzales de Yepes bol pôvodom zo šľachtickej rodiny. Keďže si však za ženu zobral si chudobnú Katarínu Alvarezovú, stratil nárok na dedičstvo a musel sa živiť len prácou svojich rúk. Spolu so ženou tkali plátno i hodvábne látky. Narodili sa im tri deti, najmladší bol Matej. Čoskoro po narodení najmladšieho otec ochorel a po dvoch rokoch zomrel. Pre rodinu to bol ťažký úder. Matke príbuzní odmietli pomôcť, a tak sa presťahovala aj s deťmi do Arevala a následne do mesta Medina del Campo. Tam sa mohla ľahšie živiť tkaním. Keď mal Matej päť rokov, poslala ho do školy. Bol veľmi dobrým žiakom. Okrem toho bol aj veľmi nábožným. Keď bol trošku starším, dokázal celé hodiny prekľačať v chráme. Chodieval aj do nemocnice, kde pomáhal chorým. Keď to videl správca nemocnice, sám si ho vzal pod svoj patronát. Poslal ho do školy k jezuitom a zveril mu aj opatrovanie chorých. Matej robil veľké pokroky. Bol veľmi usilovným. Spával málo, jedával striedmo, vzorne sa staral o chorých a poctivo študoval.

V roku 1563 sa rozhodol vstúpiť do karmelitánskeho kláštora v Medine, kde prijal meno Ján od sv. Mateja. Po noviciáte ďalej študoval filozofiu a teológiu a v roku 1567 bol vysvätený za kňaza. Zanedlho sa však rozhodol, že vstúpi do ešte prísnejšieho rádu kartuziánov. V tom čase však za ním prišla Terézia z Avily, ktorá počula o jeho túžbe žiť prísnym životom. Prehovorila ho, aby sa radšej zamyslel nad reformou karmelitánskej rehole, ktorá v tých časoch už nemala svoju pôvodnú prísnosť. Ján po dlhých modlitbách a rozhovoroch so svojím spovedníkom o rok nato súhlasil. 30. júna 1568 so súhlasom predstavených založil nový kláštor v chudobnom dome na ceste z Avily do Mediny. Spolu s dvoma spoločníkmi bývali v tejto bývalej sýpke v zime, bez nábytku, s deravou strechou. Sama Terézia ich musela mierniť v pôstoch a askéze. Postupne sa k nim pridali aj ďalší rehoľníci z karmelitánskeho rádu, ktorí chceli žiť pôvodné pravidlá. Na prvú adventnú nedeľu obnovili svoj sľub žiť podľa pôvodných pravidiel a zároveň si zmenili mená. Ján sa odvtedy volal Ján z Kríža. Stal sa predstaveným a stále vynikal v horlivosti a nábožnosti. Chýr o tom sa rozniesol a zanedlho Ján založil ďalšie tri kláštory. Súčasne sa vzmáhala aj ženská vetva karmelitánskej rehole podľa pôvodných pravidiel, a to vďaka sv. Terézii z Avily. V roku 1572 požiadala apoštolského komisára Petra Fernandeza, aby mohol byť Ján z Kríža zvláštnym spovedníkom sestier v Avile. Ján sa tam teda odsťahoval a slúžil sestrám až do roku 1577. Chýr o jeho svätosti prenikal stále ďalej. Pozývali ho do kláštorov, ba aj na vysoké školy, aby viedol rehoľnú mládež ku kresťanskej dokonalosti. On sám však často trpel úzkosťami, zatemnenosťou, pochybnosťami a pokušeniami. No v tých najväčších úzkostiach sa mu zjavoval Spasiteľ a Panna Mária, ktorí mu pomáhali uniesť všetko utrpenie.

V roku 1577 sa však proti nemu vzbúrili nereformovaní bratia z pôvodného kláštora. Odsúdili ho do väzenia ako svätuškára, novátora a rušiteľa pokoja. Osem mesiacov ho trýznili a držali v miestnosti v kláštore v Tolede, ktorá bola vyhradená len neposlušným a nepolepšiteľným členom rehole. Dávali mu jesť len kúsok chleba denne. Po ôsmich mesiacoch sa Jánovi konečne podarilo ujsť. Uvoľnil zámok na dverách a po povraze, ktorý si urobil z postrihaných prikrývok, sa spustil z okna chodby dolu. Odišiel do kláštora karmelitánok. Bol taký vyčerpaný, že ledva stál na nohách. Dostal jesť a odpočinul si. Večer ho jeden jeho známy kanonik dal zaviesť do nemocnice sv. Kríža, kde strávil dva mesiace. Sám kanonik nad ním bdel. Po dvoch mesiacoch odišiel do kláštora na hore El Calvario v Andalúzii v južnom Španielsku, kde sa stal roku 1578 predstaveným.

V roku 1580 pápež Gregor XIII. dal povolenie, aby karmelitánske kláštory prísneho smeru tvorili zvláštnu provinciu. Zostal síce jeden generálny predstavený, no obe vetvy boli samostatné. Ján vykonával dozor nad karmelitánskymi kláštormi prísnejšieho smeru. V prísnosti nepovolil. Sám obýval tú najhoršiu celu. Mal iba stoličku a Sv. Písmo. Na tele nosil ťažkú reťaz, ktorá mu spôsobovala veľké bolesti. Neustále sa postil, spával iba chvíľu. Staral sa aj o chorých bratov. Zanedlho Boh dopustil na neho novú skúšku. Predstavení kláštorov mu na porade v Madride vytýkali, že je príliš prísny. Zbavili ho všetkých hodností a poslali ako obyčajného brata do najchudobnejšieho kláštora v Sierramonských vrchoch, aby sa tam kajal. Ani tam mu však nedali pokoj. Preložili ho do Ubede, kde bol priorom jeho najväčší kritik. Cestou do Ubedy sa mu zapálila rana na nohe. Do kláštora prišiel na smrť vyčerpaný a nemocný. Dali mu tú najhoršiu celu. Všetko však znášal s pokorou a ďakoval za všetky služby, ako svedčí jeho ošetrovateľ. Napriek jeho utrpeniu prior zostával voči nemu prísny, dávali mu najhoršiu stravu a nijakú návštevu nesmel prijať bez priorovho vedomia. Ján to znášal s veľkou trpezlivosťou. V tom čase napísal spis Živý plameň lásky. V nej píše o utrpení ako o láske k Bohu. Ospravedlňoval sa všetkým, že im znepríjemnil život svojou chorobu, dokonca aj tvrdému priorovi. Svoju smrť predpovedal na 14. decembra 1591. Tak sa aj stalo. Zomrel toho dňa nadránom vo veku štyridsaťdeväť rokov. Napriek tomu, že umrel ako neznámy mních, zvesť o jeho smrti sa rozniesla ako blesk. Mnoho ľudí prišlo, aby ho ešte videli. Na pohrebe sa zúčastnilo mnoho šľachty aj duchovenstva.

Sv. Ján z Kríža je najhlbším španielskym mystickým básnikom. Jeho spisy patria k najvýznamnejším dielam mystickej teológie. Nie je špekulatívnym mystikom, skôr empirickým, praktickým. Napísal viacero spisov – Temná noc, Výstup na horu Karmel, Duchovný spev, Živý plameň lásky, v ktorých opisuje svoje skúsenosti a ktoré doteraz patria k najkrajším dielam mystiky. Za učiteľa Cirkvi ho vyhlásil pápež Pius XI. v roku 1926.

Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/jan-z-kriza/