28.03.2013 0:00-23:59 Štvrtok
Miesto konania: Slovensko, všade
Čas konania obradov Zeleného štvrtku nájdete na: http://www.dokostola.sk/
Vyvolený národ začínal sláviť tie najradostnejšie sviatky Paschy. Ježiš ich slávil spolu s apoštolmi, ktorým ani na um neprišlo, že je to posledný raz. Radovali sa, lebo Boh bol s nimi. Jeho prítomnosť ich obklopovala ako kedysi svetelný oblak či ohnivý stĺp, ktorým ich Boh viedol cez púšť do zasľúbenej zeme. Apoštoli si zrejme neuvedomovali, že táto chvíľa je akýmsi predĺžením Božej prítomnosti. Spievali piesne otcov a boli hrdí, že patria k Majstrovi. Táto večera bola vlastne počiatkom tej večere, ktorú nazývame svätá omša.
Aj táto radosť apoštolov môže byť dôvodom, prečo po liturgickej obnove Druhého vatikánskeho koncilu sa v predpoludňajšom čase v katedrálnych chrámoch slávi missa chrismatis, ktorú koncelebrujú kňazi spolu so svojím biskupom. Pri nej si verejne obnovia kňazské sľuby a ďakujú, že Pán im dal účasť na svojom kňazstve. Pri tejto svätej omši biskup pred záverom eucharistickej modlitby svätí olej chorých, po svätom prijímaní svätí olej katechumenov a konsekruje krizmu.
V prvotnej Cirkvi sa v tento deň kajúcnici zmierovali s Cirkvou a s Bohom, aby s ostatnými mohli mať účasť na Eucharistii. Bol to deň vzrušeného, ľútostivého, ale i radostného plaču. Ľudové pomenovanie Zelený štvrtok je prevzaté zo starogermánskeho názvoslovia Gründonnerstag (greinen – nariekať, čo sa pletie s grün – zelený).
Radosť aj bázeň
Svätá omša Pánovej večere, ktorá sa slávi vo farnostiach, je už súčasťou Veľkonočného trojdnia, jej texty nás v duchu prenášajú do večeradla, kde Kristus ustanovil eucharistickú obetu tela a krvi aj sviatosť kňazstva. Táto svätá omša je určite pre všetkých kňazov zážitkom radosti zmiešanej s akousi neistotou i obrovskou vážnosťou. Uvedomujem si to najmä vo chvíli, keď počas spevu „Sláva Bohu na výsostiach...“ zaznievajú zvony a hrá organ, ktoré potom zmĺknu až do večera Veľkej soboty. Každý veriaci, nielen kňaz, môže uvažovať o tom, ako Boh vo svojej nekonečnej láske dal človeku účasť na svojom kňazstve.
Počas Poslednej večere vyzval Ježiš apoštolov, aby prejavovali bratskú lásku voči všetkým, tým, že im umyl nohy. Týmto úkonom sa stali služobníkmi jeho kňazského poslania a jeho priateľmi. Až potom im zveril tajomstvo svojej kňazskej prítomnosti. Odteraz apoštoli a ich nástupcovia budú brať do svojich rúk chlieb a víno, aby ich jeho mocou premieňali na jeho telo a krv.
Zelený štvrtok je preto pre mňa, a zaiste všetkých kňazov, slávnostným dňom. V myšlienkach sa vraciam ku dňu mojej kňazskej vysviacky, keď biskup vkladal na mňa ruky, aby mi dal okrem iného aj moc v pokore slúžiť bratom a sestrám a pomáhať im k spáse. To naznačuje obrad umývania nôh. Vtedy si asi najplnšie uvedomujem, že aj keď som zdanlivo podľa ľudských meradiel sám, v skutočnosti nie som sám, lebo môj Boh je vždy Emmanuel — Boh s nami.
Po večeri odišiel Ježiš s apoštolmi do Getsemanskej záhrady. Prečo? Aby bol vždy čo najbližšie človeku, ktorý svojou sebaláskou spôsobuje šírenie utrpenia.
Prenášanie Oltárnej sviatosti po prijímaní mimo oltára je starý zvyk, ktorý symbolizuje uväznenie Ježiša.
Odnášanie plachiet, svietnikov a krížov zas pripomína Ježišovo vy-zliekanie zo šiat. Tým sa pre nás začína noc bdenia so zajatým, vypočúvaným, vysmievaným, zbičovaným a odsúdeným Bohom v človeku. Jeho priatelia, ktorým s takou láskou slúžil nielen verejným účinkovaním, ale aj umývaním nôh, na všetko vo svojom sebectve zabudli, rozutekali sa. Ba aj Peter, ktorého zvedavosť doviedla až na veľkňazovo nádvorie, hoci mal príležitosť pochopiť aspoň trocha Majstrovu lásku, sa v rozhodujúcom okamihu zatajil.
Zdroj: Katolícke noviny 15/2011, autor: Andrej Filipek SJ
PS: Na Zelený štvrtok sa v prvotnej Cirkvi kajúcnici zmierovali s Cirkvou a Bohom. Ponúkame Vám v tejto súvislosti aj zamyslenie Carla Carretta "List Cirkvi":
"Koľko ťa len kritizujem, moja cirkev, a pritom ako veľmi ťa mám rád!
Ty si mi spôsobila väčšie utrpenie ako ktokoľvek iný, ale zároveň nikomu nie som vďačný za toľko ako tebe.
Toľko krát si mi bola na pohoršenie a napriek tomu len vďaka Tebe chápem, čo je to svätosť.
Nikdy na tomto svete som nevidel viac kompromisov, viac falošnosti a zároven nikdy sa ma nedotklo niečo tak čisté, ušlachtilé a prekrásne.
Nespočetne veľa krát som cítil ako sa zavreli dvere mojej duše pred tebou – a zároveň každú noc som sa modlil, aby som mohol zomrieť v tvojom bezpečnom náručí.
Nie, nemôžem sa oslobodiť od teba, pretože ja som ty, hoci nie uplne tvoj.
A potom – kam by som šiel? Budovať inú cirkev? Nie, lebo nie som schopný vybudovať cirkev, ktorá by nemala tieto chyby, pretože to sú moje chyby..
Pracujem ...