Hieronym, kňaz a učiteľ Cirkvi

30.09.2013 0:00-23:59 Pondelok

Miesto konania: Slovensko, sviatok

Svätý

Roky života: asi 347 – 419

Význam mena: sväté meno (gr.)

Emblém: lebka, lev

Sv. Hieronym sa narodil okolo roku 340-345 v meste Stridone v Dalmácii (dnes mesto Strigov). Stridon zbúrali Góti. Hieronym sa plným menom volal Sophronius Eusebius Hieronymus. Jeho rodina bola nábožná a bohatá. Otec Hieronyma plne podporoval v štúdiách. Hieronym bol veľmi nadaný, no aj neposedný, takže ho mnohokrát museli nútiť do učenia. Asi v roku 358 ho poslali na štúdiá do Ríma. Učili ho slávni Aelius Donatus a Viktorinus. Pod ich vedením si Hieronym dokonale osvojil grécku aj latinskú reč. Netrvalo dlho a stal sa slávnym ako rečník. No hoci spočiatku dbal aj o svoje náboženské formovanie a so skupinou mladých kresťanov navštevoval kresťanské bohoslužby, predsa ho načas strhol zlý príklad najmä jeho učiteľa Donata, ktorý síce vyžadoval od neho usilovnosť, no sám žil nemravne. Hieronym sa stal ľahkomyseľným, spyšnel a začal vyhľadávať svetské radovánky a neviazaný život. No zdravé zásady, ktoré mu vštepili rodičia, v ňom zostali. Po čase si uvedomil, že toto nie je správny spôsob života. Opustil Rím a odišiel do Akvileje k priateľovi Rufinovi a potom do Galie. Tam v ňom dozrelo rozhodnutie zrieknuť sa sveta a zasvätiť svoj život jedine Bohu. Vrátil sa teda do Ríma, tam sa dal pokrstiť (podľa vtedajšieho zvyku sa nekrstili malé deti). Vtedy mal okolo dvadsať rokov. Začal usilovne čítať Sväté Písmo a žil v kajúcnosti. Znova odišiel do Akvileje, tam vstúpil do kláštora. No po roku kláštor opustil, otec ho totiž žiadal, aby dohovoril sestre, ktorá opustila kláštor, aby doň znova vstúpila. Hieronym ju presvedčil. Potom sa vrátil do Ríma, aby znovu v kláštornej samote čítal Sväté písmo. Po krátkom čase Rím opustil a odišiel s niekoľkými spoločníkmi do Ázie, kde ponavštevoval pustovníkov a iných nábožných a učených mužov. Nejaký čas sa zdržal u biskupa Apolinára v Antiochii. V tom čase na základe vnuknutia vo sne sa prestal definitívne zaoberať pohanskými spisovateľmi a nečítal už žiadnu inú knihu okrem Svätého písma a spisov cirkevných spisovateľov. Z Antiochie odišiel na púšť Chalcis (medzi Sýriou a Arábiou), kde sa venoval kajúcemu životu a skúmaniu Svätého písma. Jeho druhovia nevydržali taký prísny život. Dvaja zomreli a tretí sa vrátil späť do Talianska. Hieronym ostal na púšti štyri roky. U istého mnícha sa učil hebrejčinu. Popritom dôsledne čítal a porovnával rôzne opisy Svätého písma a opravoval v nich chyby, ktoré tam vkĺzli počas prepisovania.

V roku 379 sa stal kňazom. Vysvätil ho antiochijský biskup Paulín, napriek tomu, že sa Hieronym vzpieral, pretože sa nepokladal za hodného tejto sviatosti. V tom istom roku sa odobral do Carihradu, kde spoznal a počúval chýrneho biskupa sv. Gregora Naziánskeho. Od neho sa učil chápať hlboký význam Písma a spôsob výkladu. V roku 382 pápež Damaz I. zvolal do Ríma cirkevný snem, na ktorý pozval aj Hieronyma, ktorý bol už vtedy známy svojou učenosťou. Pápež ho vymenoval za svojho tajomníka a dal mu za úlohu zrevidovať Italu (starý latinský preklad Sv. písma). Hieronym to urobil. Mnoho ľudí, kňazov i laikov prichádzalo za Hieronymom, aby žiadali o radu. Hieronym smelo karhal neviazaný život veľkomesta. No tým si získal aj mnohých nepriateľov. Keby nebol pod pápežovou ochranou, nebol by si istý ani svojím životom. Po smrti pápeža Damaza v roku 384 odišiel do Svätej zeme. Precestoval Sýriu a Palestínu i Egypt, aby spoznal obyčaje ľudu a hľadal rady u svätých pustovníkov. Nakoniec sa vrátil do Betlehema, kde už začas predtým žil. Tam založil tri kláštory: jeden pre mužov, druhý pre ženy a tretí pre pútnikov. Duchovne sa staral o tých, ktorí v nich bývali. Okrem toho sa dvadsať rokov venoval prekladaniu a výkladu Svätého písma. Priamo z hebrejských a aramejských rukopisov preložil celý Starý zákon (okrem žalmov) do latinčiny, ktorá bola vtedy hovorovou rečou. Tento text a opravený text Nového zákona (a žalmov) sa volá Vulgáta. Hieronym sa hneval, keď pozoroval či už u priateľov alebo odporcov plytkosť a domýšľavosť vo vykladaní Sv. písma. Sám sa cítil tiež nie dostatočne hodným na tieto veci, preto neustále študoval a prehlboval si vedomosti. Okrem toho bránil pravé učenie Cirkvi proti bludárom, napísal aj ďalšie apologetické spisy.

V roku 419 vtrhli do Palestíny diví barbari a pelagiáni. Prepadli Betlehem. Chceli sa pomstiť Hieronymovi, a tak spustošili všetky kláštory. Hieronym sa len zázrakom zachránil. Keď barbari odišli, vrátil sa do Betlehema, aby pokračoval v práci. No ustavičným odriekaním a prácou zoslabol. Ostal na lôžku. K tomu aj začal strácať zrak. A tak niektoré spisy nadiktoval. Zbožne sa pripravil na smrť a 30. septembra 420 zomrel. Pochovali ho v krypte zničeného kláštora. V 13. storočí preniesli jeho telo do Ríma a uložili ho do baziliky Santa Maria Maggiore.

Hieronym sa v Cirkvi pokladá za najväčšieho učiteľa vo vykladaní Svätého písma. Pápež Bonifác VIII. ho v roku 1295 vyhlásil za učiteľa Cirkvi.