Augustín, biskup a učiteľ Cirkvi - sviatok

28.08.2013 0:00-23:59 Streda

Miesto konania: Slovensko, sviatok

Svätý

Sviatok: 28. august

Roky života: 354 – 430

Vyhlásený: 20.9.1295 – Bonifác XIII.

Význam mena: vznešený (lat.)

Emblém: biskupský pastorál (berla)

Sv. Augustín (Aurelius Augustinus) patrí medzi najväčších učencov Cirkvi. Narodil sa roku 354 v Tagaste v severnej Afrike. Jeho otec Patrícius bol pohan. Matka sv. Augustína je sv. Monika. Augustín prežil búrlivú mladosť. Jeho otec ho dal na štúdiá svetských vied. Žil neviazaným životom, plným radovánok. Matka Monika sa za neho stále modlila. Otec naopak, bol pyšný, že má takého syna. Roku 370 odišiel do Kartága, aby mohol dokončiť štúdiá. O rok neskôr zomrel jeho otec, ktorý sa pred smrťou zásluhou svojej manželky Moniky obrátil. Augustín žil vo voľnom zväzku s istou ženou, z ktorého sa mu narodil aj syn menom Adeodatus (doslova „Bohom daný“). Raz sa mu dostala do ruky Ciceronova kniha Hortensius, v ktorej našiel otázku, či sa všetko končí smrťou. Na základe toho začal nad tým rozmýšľať, uvažovať. Pohanské knihy ho však neuspokojili. Siahol po cirkevných knihách. Nepáčilo sa mu však, že Cirkev ukladala ľuďom dogmy, ktoré treba veriť. V tom čase bol rozšírený blud manicheizmus, a tak sa Augustín obrátil radšej týmto smerom, keďže tam nebolo treba veriť žiadne dogmy. Jeho matka Monika sa medzitým stále modlila za neho. V roku 375 si otvoril rečnícku školu v Tagaste. Neskôr však prešiel do Ríma, kde si takisto otvoril rečnícku školu. Tam však vydržal len rok. Potom prešiel do Milána. Stále nebol pokrstený, aj napriek ťažkej chorobe, ktorú prežil. Naďalej pilne študoval najmä Platóna. Vďaka nemu definitívne zanechal manicheizmus. Vďaka matke, ktorá ho neprestávala povzbudzovať, sa zoznámil so sv. Ambrózom, milánskym biskupom. Často počúval jeho kázne v Miláne. Dlho váhal, uvažoval. Pokrstil ho sv. Ambróz, bolo to na veľkonočnú vigíliu roku 387. Spolu s ním bol pokrstený aj jeho syn Adeodatus.

Po krste sa chcel vrátiť domov. Počas krátkej zastávky v Ostii mu zomrela matka. Tam ju pochoval. Potom odišiel do Ríma, aby spoznal život mníchov a aby mohol niečo podobné žiť aj doma. Tri roky bol utiahnutý na otcovskom majetku, kde sa venoval modlitbe, rozjímaniu, postil sa a písal. Čo sa dalo, z majetku predal. Jeho syn Adeodatus, tiež rehoľník, zanedlho zomrel. Keďže Augustín bol už známy a mnohí ho vyhľadávali kvôli duchovnej pomoci, rozhodol sa odísť do mesta Hippo, aby tam mohol začať žiť kláštorný život. Tam náhodou vkročil do baziliky, keď práve biskup Valérius hovoril, že potrebuje nejakého kňaza. Vtedy ľudia, ktorí poznali Augustína, začali volať, aby vysvätil Augustína za kňaza. On sa bránil, ale nakoniec ho biskup vysvätil. Bol veľmi aktívny. Založil kláštor pre mužov aj pre ženy. Bojoval proti manichejcom. Roku 396 Valérius zomrel a Augustín sa stal jeho nástupcom. Aj v biskupskom dome žil chudobne ako v kláštore. Staral sa o chudobných. Píše sa, že jeho pokladnica bola vždy prázdna, lebo vždy všetko rozdal. Veľký dôraz dával na poníženosť. Veľmi veľa písal. Najväčším jeho dielom je spis Boží štát. Veľmi známe su Vyznania. Okrem toho napísal mnohé výklady Sv. písma. Veľa písal o Božej milosti. Preto dostal titul „doctor gratiae“, doktor milosti.

Posledné roky života mal ťažké. Do severnej Afriky priplával krvilačný kmeň Vandalov, ktorý všetko pustošil. V roku 430 obliehali aj mesto Hippo. Augustín neopustil mesto, hoci vedel, že barbari idú zvlášť po biskupoch a kňazoch. Staral sa o ranených, zomierajúcich, dodával odvahy, povzbudzoval. V treťom mesiaci obliehania však pri ošetrovaní nemocných ťažko ochorel. Začal sa pripravovať na smrť. Pokiaľ sa mu dalo, vykonával skutky kajúcnosti, modlil sa kajúce žalmy. Zomrel 28. augusta 430. Rok po jeho smrti Vandali obsadili Hippo, jeho hrobu a knižnice sa však nedotkli. Hippo neskôr úplne zaniklo. Pozostatky sv. Augustína preniesli roku 508 na Sardíniu a v roku 722 do augustiniánskeho kláštora v Pavii. Sv. Augustín patrí medzi učiteľov Cirkvi a štyroch veľkých západných cirkevných Otcov.